Slávnostné predstavenie výstavy sa uskutoční v piatok 10.11.2023 o 17:00 v Záhorskom osvetovom stredisku. Výstava bude otvorená 6.11.-2.12.2023 v pracovných dňoch od 8:00-15:30, v soboty 10:00-15:00.
Na jar v roku 2021 sa skončila po 30. rokoch v Záhorskom múzeu v Skalici výstava výberu z tvorby Júliusa Koreszku pod názvom Galéria J. Koreszku, ktorej kurátorkou bola Mgr. Božena Juríčková zo Záhorskej galérie v Senici. Vysunutá expozícia bola jedinou stálou, ktorou sa po väčšinu svojej existencie mohla Záhorská galéria pýšiť. Tvorilo ju viac ako 30 obrazov tohto významného regionálneho umelca. Po vrátení diel do našich depozitárov si väčšina z nich vyžadovala reštaurátorský zásah. Či už povrchové očistenie maľby, opravu rámu, alebo – v niekoľkých prípadoch – tmelenie prasklín. Reštaurovanie vrátených, avšak aj doposiaľ nevystavených obrazov zo zbierok galérie sme rozdelili do troch fáz. Podľa pokynov Fondu na podporu umenia sme vybrali vážnejšie i málo poškodené diela a reštaurovanie sme rozdelili do troch etáp. Z prvou ukončenou, ktorú tvoria rôzne žánrové motívy (hlavne krajinomaľba a zátišie), sa teraz môžete v galérii oboznámiť. Nakoľko 1. decembra uplynie 65. rokov od smrti umelca, po Jánovi Mudrochovi ide o ďalšieho autora, ktorého nedožité jubileum si tento rok symbolicky pripomíname. Výstavou sa tak zavŕši rok jubilantov v Záhorskej galerii.
Výstava Inner Sanctum predstavuje aktuálnu tvorbu Dominiky Brečkovej (1992). Autorka sa dlhodobo venuje kritickej reflexii toho, akým spôsobom sa v domácom prostredí preberajú a následne modifikujú východné kultúrne, náboženské a filozofické systémy. V expresívno-figurálnej maľbe čerpá z ich obrazovej a ornamentálnej tradície a prepája ju s motívmi slovenského folklóru v hybridnom paradoxe. Diverzná škála obrazových prvkov mixuje východné a stredoeurópske, pohanskú mytológiu, súčasnú vizuálnu kultúru, online a lokálne prostredie, osobnú mytológiu. Autorka v kultúrnej koláži s prevažujúcou figurálnou kompozíciou využíva vlastný výtvarný jazyk, naráciu a najmä nadsázku a čierny humor. Referencie na domáce prostredie a zobrazenie ženy, ako hlavnej figurantky malieb, naráža na neprekonané rodové stereotypy, ktoré sú, bohužiaľ – okrem bohatej folklórnej tradície – tiež našim „dedičstvom“ z minulosti. Brečková obrazovú plochu maľby rozširuje technikou šitia a vyšívania. Závesný obraz kombinuje s šitými priestorovými prvkami, čím posúva jeho klasickú formu.
