Na srdci mi hraj! hudobný príbeh nesmrteľného bohéma Karola Duchoňa ako ste ho ešte nepočuli. Pravdivý príbeh ožije krásnou hudbou a výbornými činohernými výkonmi v réžii Karola Vosátka. Najväčšie hity v podaní Karola Csina a Martina Gyimesiho ako Zem pamätá, V slovenských dolinách, Smútok krásnych dievčat, Čardáš dvoch sŕdc, Pieseň o decembri, Na srdci mi hraj, Cítim, Tancujem s tebou rád, Elena, Hrám hrám, Primášovo srdce, Dievča z Budmeríc, Mám ťa rád, Mám ľudí rád, Šiel, šiel, S úsmevom a....to si necháme ako prekvapenie.

Pozývame Vás na komentovanú prehliadku končiacich výstav Peter Daniš: Ephemeral a Lenka L. Lukačovičová, Klaudia Korbelič: Hotel OÁZA 17.03. (nedeľa) 2024 o 15.00 Peter Daniš: Ephemeral Výstava slovenského vizuálneho umelca – maliara strednej generácie. Kurátorka: Zuzana Sýkorová Trvanie výstavy: 26.01.(piatok) 2024 – 17.03. (nedeľa) 2024 Na aktuálnej výstave prezentuje Peter Daniš výber z komorných i monumentálnych olejov a akrylov z obdobia rokov 2022 až 2023. Svetlo ako hlavná téma a zároveň večný zdroj maliarskej inšpirácie, neprestáva autora fascinovať od jeho maliarskych začiatkov. Objavuje sa v krajinách, ktoré prešli svojim vnútorným vývojom od konkrétnejších zobrazení až po nočné svetelné mestské krajiny, anonymné aglomerácie, ktoré v súčasnosti smerujú k čoraz voľnejšiemu, menej uchopiteľnému zobrazeniu. Svetlo, spôsob jeho  zachytenia, zhmotnenia, možnosti jeho uchopiteľnosti a emanácie autor ďalej skúma vo svojich aktuálnych,  svetelno – abstraktných maľbách. Peter Daniš je jedným z tých autorov, ktorí myslia a tvoria prostredníctvom rozsiahlejších maliarskych cyklov a tie len zriedka pokladá za uzavreté, preto sa k nim opakovane, novým spôsobom vracia. Tak je to aj v prípade abstraktných malieb, ktoré sa v jeho tvorbe viac-menej sporadicky objavujú od skorých maliarskych začiatkov. Aktuálne svetelné abstraktné maľby, vznikajú na základe podnetov prežívaného a videného okolitého sveta. Okrem iného sa v nich zaoberá maliarskym problémom zachytenia svetla, jeho mäkkosti a neuchopiteľnosti. Kontrast medzi racionalitou výstavby obrazu a emotívnosťou farby sa stiera, výsledkom je pokojná harmónia. V krehkých, nehmotných, splývavých plochách zdanlivého prázdna sa zjavuje priestor, budovaný vrstvením, zhusťovaním, prekrývaním tmavého podkladu svetlými tónmi jemných odtlačkov. Vynárajúce sa svetlo ako vnútornú náplň obrazu autor „zhmotňuje“ prostredníctvom úspornej, zastretej farebnej škály jemnej žltej, šedomodrej a šedej. Svojmu zámeru prispôsobuje splývavý maliarsky rukopis, farby nanáša v jemných tenkých vrstvách, kde aj výraznejší dotyk štetca môže pôsobiť ako ostrý výkrik v tichu. Súčasné krajiny, zobrazované z vtáčej perspektívy, voľne nadväzujúce na urbánne scenérie minulých rokov sa dajú skôr tušiť ako vidieť. Vznikajú na základe prisvojených digitálnych fotografií reálnych krajín, ktorých identita nie je dôležitá. Fiktívne mestá autor zachytáva ako zoskupenia vibrujúcich žiariacich svetelných bodov, ktoré sa vznášajú v otvorenom, takmer nekonečnom priestore plnom svetla. Veľkorysé kompozície napriek svojej efemérnosti nestrácajú svoju pevnú vnútornú výstavbu, smerujú  od reálneho k neurčitému. Ich prostredníctvom autor sprostredkuje jemnosť, vzdušnosť, ľahkosť, letmý dotyk zobrazovaného momentu. V súlade s vyznením svojich malieb, s pocitom otvorenosti, voľného priestoru, majestátnosti a v prípade abstrakcií istej nadčasovosti autor ponecháva svoje diela bez názvu. Výstava Ephemeral necháva nazrieť do aktuálnej tvorby solitérnej osobnosti súčasnej maľby. Vo svojich abstrakciách a krajinách Peter Daniš hľadá odpovede na otázky, ktoré si opäť znovu kladie – ako maliarsky stvárniť niečo, čo je imateriálne, ako dať formu tomu, čo nás presahuje. …lebo veci, ktoré sa vidia, sú dočasné; ale tie čo sa nevidia, sú večné (2Kor 4, 18). Zuzana Sýkorová kurátorka Kysuckej galérie v Oščadnici Peter Daniš (*1983) študoval na Škole úžitkového výtvarníctva Jozefa Vydru v Bratislave. Magisterské štúdium ukončil v roku 2008 v ateliéri Maľby a iných médií Jána Bergera, na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Systematicky sa venuje voľnej maľbe. Svoju tvorbu priebežne prezentuje na autorských (výber: Otvorený ateliér / Topolčianky 2023; (IN)VISIBLE / Pálffyho palác, Zámocká, Bratislava 2022; Lightscapes / Kysucká galéria, Oščadnica 2017; Otvorený ateliér/ Topoľčianky 2014; Nightscape / Galéria Frufru, Bratislava 2010) a skupinových výstavách (výber: Výber z akvizícií (2011–2020) / Kysucká galéria, Oščadnica 2021; Genius loci / Kysucká galéria, Oščadnica 2018). Jeho tvorba je zastúpená v Kysuckej galérii v Oščadnici a v mnohých súkromných zbierkach. Žije a tvorí v Topoľčiankach. Lenka L. Lukačovičová, Klaudia Korbelič: Hotel OÁZA Spoločná výstava dvoch mladých vizuálnych umelkýň. Miesto konania: Foyer Záhorskej galérie Jána Mudrocha v Senici, Sadová 619/3 Výstavu otvorí: Roman Popelár Trvanie výstavy: 26.01.(piatok) 2024 – 17.03. (nedeľa) 2024 Výstava je spoločným projektom sochárky Klaudie Korbelič a fotografky Lenky L. Lukačovičovej, ktorej tvorbu v ostatnom čase prezentovali napríklad na medzinárodnej umeleckej výstave Artrooms Moravany v Moravanoch nad Váhom, Station Contemporary Art Gallery v Bratislave, umeleckom centre Pragovka v Prahe či na festivale súčasného umenia DOM v Bratislave. Pointa ich vzájomnej spolupráce – nadväzujúcej na výstavu TORZO ZÁLESIE (2022, kurátor Omar Mirza) – je reflektovanie tém súvisiacich so životným prostredím a vzťahom človeka a prírody. Ich objekty sú zámerne nedokončené – odvolávajúce sa na obdobie antiky, kedy boli figurálne umelecké diela zachované vo forme fragmentov (napr. bez hlavy či končatín). Torzá však popisujú aj to, čo zostane z nášho sveta po klimatickej apokalypse, ktorej hrozba je stále citeľnejšia. Na mini-výstave bude odprezentovaných niekoľko objektov simulujúcich trifidy. Trifid je fiktívny mäsožravý rastlinný druh ozrutných rozmerov opísaný Johnom Wyndhamom v post-apokalyptickom románe Deň trifidov z roku 1951. Pri ich tvorbe obe autorky využívajú  recyklované materiály, dokonca recyklujú niektoré svoje diela. Výsledkom sú tak procesuálne objekty – fiktívne rastliny, ktoré vznikli spomínanou recykláciou, pričom relativizujú plynutie času. (spracované podľa textu Omara Mirzu) Klaudia Korbelič (*1990) patrí medzi mladú generáciu vizuálnych umelcov, ktorí pôsobia súčasne na českej i slovenskej výtvarnej scéne. V tvorbe sa venuje dvom líniám, a to klasickej soche, ktorú podrobuje mechanicko‑performatívnej deformácii a site specific inštaláciám a objektom. Námety čerpá zo súčasnosti aj z minulosti. Spracováva problematiku armády, boxu, sci‑fi, princípy architektúry a taktiež sa zaoberá statusom súčasného človeka a otázkami jeho budúcnosti. Dôležitým prvkom jej diel je interakcia zo strany divákov, tak ako aj proces vznikania, transformácie a zanikania sochárskeho artefaktu. Ten často vystavuje rôznym vonkajším i vnútorným vplyvom, ktoré ho deštruujú, transformujú a odhmotňujú. Autorka týmto procesom skúma samotné sochárske médium a testuje jeho hranice. Pýta sa, čo sa dá ešte považovať za sochu a čo už túto kategóriu presahuje. Sleduje, ako sa formálne i kontextovo mení sochársky artefakt prechádzajúci určitými situáciami a procesmi, do ktorých je uvedený alebo je im vystavený. Autorka má za sebou niekoľko úspešných skupinových i samostatných výstav na Slovensku aj v zahraničí. Žije a tvorí v Brne. Marianna Brinzová Konceptuálnym základom projektov Lenky L. Lukačovičovej (*1987) je skúmanie problémov a otázok spojených s ľudskou existenciou, miestom, médiom fotografie a kultúrnej identity. Zameriava sa na základné otázky života, minulosti aj budúcnosti a zároveň skúma postavenie a úlohu fotografie vo vizuálnom svete. Reflektuje staré sociálno-ekonomické štruktúry a globálne klimatické zmeny vzniknutej tekutej modernity cez jemné symboly, odkazy a kompozície. Vo svojej praxi vytvára objekty zmiešaných médií, ale aj procesuálne diela, ktoré majú korene predovšetkým v analógovej fotografii. Tiež sa venuje výskumu fotografie ako sekundárneho média v performancii, inštalácii